reklama

Najcennejšie v živote...

Ako fráza možno znie: to najcennejšie, čo máme je život, zdravie, deti... rodina. Všetci chceme byť šťastní, chceme byť dobrí, želáme si dobro, chceme sa mať, čo najpohodnejšie. Naplniť potreby, priority.  Život si užiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Niekomu je dobre s identitou "male", inému je dobre s identitou "female". Niekto chce žiť vo vzťahu, iný je sám za seba. Možné vzťahy sú vo variante: male - male, female - female, male - female.

Väčšina, akosi podľa načúvaniu hlasu prirodenému, v rámci prúdenia "sexuálnej energie vesmírom" hľadá nejaké naplnenie, doplnenie svojej nedokonalosti - láka ho neznáme, opak...aby sa sily znásobili...

Samotná definícia života poukazuje na fakt, že reprodukcia je jedným z podstatných podmienok, ak má byť život životom, ak sa má udržať, musí sa vedieť reprodukovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teda otázka znie - prečo sa spoločnosť, média tak málo zaujímajú o podmienky, v akých vyrastajú deti (budúcnosť rána)? Zdá sa, že väčina obyvateľov v produktéívnom veku je stále vo vzťahu, tvorí rodinu, má deti a téma sa nedá vymedziť len výškou rodinných prídavkov, či organizovaním charitatívnej akcie typu "Hodina deťom".

Pridal sa náš štát k roznym deklaráciam, paktom, ktoré dávajú práva deťom, chráni a normatívne aj v Ústave SR píše, čo to.

Dynamicky sa mení charakter spoločnosti, globalizácia, nový a neznámy stav, necháva slabších či pomalších "porozhadzovaných" popri tej najrýchejšej dráhe "pretekov za výhrou v živote". Sme ovplyvňovaní hlavne televíziou, ktorej obsah a vplyv na myseľ a správanie je málo preskúmané. Očakávania sa stretávajú s možnosťami, aké reálne život - spoločnosť ponúka, treba sa rozhodovať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teda jedna skupina, ktorá je i obeť i zdroj budúcich problémov, sú podľa mňa slobodné matky, či rodiny s jedným rodičom...Deti z tejto skupiny jednoducho ťahajú za kratší koniec. Samoživiteľky sú odkázané chodiť do práce a v prostredí efektivity, dosahovania ziskovosti určite zamestnávateľ nemá potrebu chovať sa ako štát, ochranca, skôr nepozná povinnosti, či sa tvári, že o nich nevedel, keď sa matka, znalá svojich práv neozve...Koľko sa ich ozve?

Kto sa teda ozýva? Ku komu sme tak citliví? Kto mám zabezpečí tie vychované deti? Ulica? Sociálny kurátor? Akoby sme boli svedkami nejakého kúzla, nejakého iniciačného obradu, kde sa skupine prostredníctvom masovo - komunikačných kanáloch, šíriacich informácie ukazuje objekt, situácia, osvetlená v hlavnom pláne, tak, aby sme zároveň nevideli na seba navzájom, keďže sme oslepení tým jasným svetlom...Radi by sme poznali viac, chceli by sme poznať príbehy všetkých tým vzdialených či nám cudzích ľudí cez sklo tv obrazovky, alebo by sme uprednostnili ozajstný dialóg, reálne prostredie rešpektu, priestor vytvorený na vyjadrenie názoru, budovaniu komunity či ozajstnej demokracie?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľa by sa dalo pomôcť, zlepšiť život mnohým, keby sa o nich vedelo, problémy sa dali vzájomne komunikovať, získať podporu iných...Mám dojem, že podmienky, aké sme si vytvorili k tomuto nesmerujú...

Čo nemáme je čas. Naháňame sa za peniazmi, chytáme chvost inflácie, v mysli máme obraz nenaplnených ambícií, vecí, ktoré túžime vlastniť, ktoré majú uspokojiť naše ranené ego...

Nemáme ani prostredie, verejné pravidlá, kde by sme mohli ozajstne žiť. Ak teda pracovisko nepokladáme na naozajstný priestor pre život, alebo, kde sme vlastne sami sebou? Možno doma, keď sa ventilujeme na slabších, keď deti sú svedkami hádok ich rodičov...či rodiča s druhom, družkou...či súdružkou...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Určite je pre takto nastavenú spoločnosť zaujímavý pracovník, kotrý sa môže sústrediť na prácu, podáva v rámci produktívneho života obrovský a cenný výkon. Keď sa nemusí ponáhľať domov, zobrať deti zo školy, nakúpiť, navariť...to je super. Keď si občas výjde s partnerom do kina, na večeru...na relaxačný vellness víkendový pobyt...minie peniaze tu a teraz...v sektore "služby"...

Len kedy a či vôbec nastane tá "reprodukcia", či je to stav žiadúci i pre spoločnosť, či sa takto ukazuje život v tej najlepšej forme? A čo bude, keď skončí "produktívny život"?

Je dobrý ukazovateľ, priorita: "pohodlnosť" - ak je jej rámec vymedzený veľmi úzko? Čo ak je v rámci naplnenia našich potreb záujímavejšie i určité odriekanie, aktivita v prospech iného, dobročinnosť, podelenie sa s dosiahnutým ? Aj tak získam "dentitu" i takto môžem byť spokojnejší so sebou, s budovaním "ega"...

Odborníci upozorňujú, že samotný fenomén "nákupovanie" - aj keď určite prínosný jav, čo sa týka vývoja ekonomiky, jej "prehrievania"...teda, že nakupovanie nás robí menej citlivých na pohyb v reálnom prostredí, na problémy životného prostredia, ekológia...vzťahy s ľuďmi...empatia...možno, že to "dobro", "láskavosť", "súcit", "rodina", "srdce" sa stráca, kto vie...

...a komu to prospeje???

Mário Bošanský

Mário Bošanský

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som odchovanec totalitného zriadenia, ktoré dalo ľuďom poriadok a zobralo slobodu. Neviem píšem to na prvého apríla, a na prvého apríla, čo iné napísať... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu