...sprievodné podujatie rodinného behu Marsilius...
V procese výmeny tvorivej inšpirácie a plánovania s obyvateľkou Petržalky, speváčky ,textárky a skladateľky Kristíny Prekopovej, sa podarilo prijať i rozhodnutie spraviť atraktívnu a originálnu pieseň pre deti a mládež Petržalky k stému výročiu vzniku spoločnosti nového typu, ktorý nastal po skončení prvej svetovej vojny, po podpisu mieru vo Francúzsku... K tomuto celému sme vymysleli v rámci OZ Presadíme i zaujímavé športovo kultúrne či spoločenské podujatie, základ krátkeho filmu (filmovanie i podujatie 20.9.2018).
Povedal by som, že to je k úvodu, ale pravda je taká, že moje skúsenosti hovoria o tom, že už tu je niečo podstatné, na čo sa často zabúda. Totiž, pracujúci človek, nahaňajúci chvost inflácie, systému veľkých procesov, ktorých je nejakou časticou, ..., nemá veľa možnosti k slobode, k tvorbe, k "stíšeniu".
Ako potom chceme dobiehať úspešné krajiny, kde sa "dobre žije", keď nemáme čas tvorivo či slobodne, ako suverénne bytosti s ochotou k sebarealizácií žiť? Kreatívne procesy sú predsa najlepšie ocenené i v rámci HDP...
Teda prichádzam k tomu, čo je v nadpise.
Podľa mňa je hlavná os reformy školstva v SR v úlohe zdravia - v tom najširšom ponímaní (schopnosť dosiahnúť spokojnosť, pocit zdravia...) a v úlohe uvedomenia si cieľa dosiahnutia "finančnej slobody"- to je bod, kedy si môžem dorovnať "nízky dôchodok" tým, čo som si zabezpečil vlastnými celoživotnými úsporami, tvorbou kapitálu, či kúpov nehnuteľnosti, ktoré mi prinesú rentu...
Nebavme sa teda o tom, koľko potrebuje naše hospodárstvo nových zamestnancov, keď sa nechceme spýtať, či sú ľudia pripravení odísť z "istoty" štátneho zamestnania do sektoru podnikania, kde by priniesol službu, po ktorej spoločnosť či hospodárstvo "volá".
Prečo nerobíme viac, ako je nutné? Akoby sme vedeli, že dlhodobo to nebude ocenené ani spoločnosťou ani finančne...
Ja pôsobím v sektore finančného sprostredkovania a to mi v rámci rodiny, ktorú má, dáva potrebné podmienky, slobodne uvažovať, konať, plánovať a venovať sa i "koníčkom" vo forme "pôsobenia" v občianskom združení. Myslím si ,že tvoríme i "sociálny kapitál" a dávame i príklad.
Budem rád, keď k podobným tvorivým nápadom príde čo najviac ľudí. Keď bude vznikať čo najviac pôvodnej tvorby, kde sa nájde potom i vrcholec ľadovca vo forme kvality,..
Založili sme i tzv. Akadému Marsilius, kde svojou účasťou získate nielen pár užitočných poznatkou, ale finančne prispejete i v rámci verejnej zbierky, ktorá slúži na potreby zabezpečenia filmovania...
Uvedomíme si dostatočne, že bez obetí, bez pôsobenia tejto tragédie ľudstva, by neboli ďalšie udalosti, ktoré špirálvým vývojom ovplyvňujú nás do dnešných dní, v každodennom pôsobení?!
Vieme koľko detí v rámci našej časti Európy stratilo v rodine otcov, ktorí chýbali budúcim vojakom, obetiam, v druhej svetovej vojne, či v hospodárstve (pri tvorbe HDP)?
Náš čestný hosť, ktorý v roku 2015 sadil platan na ZŠ Turnianska 10, v Petržalke vydal stručnú knižku, ktorá o fenoméne premeny vedomia, kolektívnej pamäte či poznania pojednáva. Ak osom si ju kúpil, vychádzam z predajne a oproti ide čelo sprievodu za slušné Slovenska. Tak to všetko funguje. Cez média som si našiel informáciu a v rámci toho celého sme v centre nejakej masy so schopnosťou či neschopnosťou meniť jej formu či smerovanie...vysvetliť premenlivé...
Potom sa mi páčil článok nie v celoštátnej tlači ale v printe miestneho kníhkupectva, kde knihovník hovorí veľmi presne o tom, kde je dnes Slovensko. Píše, že tretina obyvateľov malých miest z východu Slovenska je v zahraničí. Ostávajú tu deti, starí ľudia a polovičné rodiny a Ľudia blízki mocným, ktorí držia "aparát". Komu asi tak slúžia a čo tak asi ovplyvňujú? A akým smerom?
Pozeral som teraz i Za päť minút dvanásť v TV a celkom sa mi to páčilo. Bolo to i múdre.