Ako to vyzerá dnes?
Nepísal by som tento text, keby som náhodou pri upratovaní knižnice nenatrafil na "starú" knihu Tušenie súvislosti. Autor L. Souček. Tu v úvode je citát D. Hilberta, ktorý má byť o vede, ale podľa mňa platí i pre spoločnosť.
To ma inšpirovalo:
"Kým vedný odbor ponúka množstvo problémov, dovtedy je živý. statok problémov je príznakom vymiznutia alebo stagnácie jeho nezávislého vývoja."
Asi všetci by sme chceli spoločnosť "živú", udržateľnú, rozvíjajúcu kvalitu života.
Čo však vtedy, keď sa napríklad na vedúce miesto napríklad na úrad dostane niekto, kto využil prázdne miesto na trhu a časom, keď školy pripravili dostatok kvalitných pracovníkov?
Prídu, vidia, majú nápady, inovácie...a potom odídu.
Viď naše školstvo, ktoré má nedostatok učiteľov. Na konci roka ich má dosť a potom sa už nevrátia....
Prečo?
Veď školstvo vypisuje rôzne tabuľky, štatistiky,...asi potrebuje poznať skutočný stav vecí, hľadá pravdu...
Predpokladám...
Teda, nech dá odpoveď.
Iba ako to nerobí preto, že hľadá pravdu, že sa chce meniť.
Možno len potrebuje v nedostatku sebavedomia, istoty, kvalifikácie, všetko posúdiť, kým rozhodne, kým niečo zmení. Možno je to príznak neschopnosti, keď viditeľné veci, javy, realitu, ktorú intuitívne, sedilackym rozumom každý vníma správne potrebuje zdvojiť pomocou papiera, scholasticky prepísať a usmerniť.
Ak teda mladý učiteľ vidí, že deti sú obézne a pohyb pomôže i mozgovým závitom k lepšiemu vnímaniu, navrhne pre deti pohyb. Príde na vrchnosť a navrhne, že deti budú bežať po tráve pri škole.
Ale tu je problém. Napíš presne, kade budú bežať po tej tráve, kedy začnú, koľkí, kto im to schváli. Kto ich zaškolí...
Je to príklad.
Podobne to môže byť, keď nastane šikana. Jednoducho sa deje, silnejší sa stretne so slabším a učiteľ podľa metodiky chce učiť napríklad matematiku. čo má robiť?
Potrebuje vôbec škola pomenovať takýto jav menom "šikana"?
Veď ide o trestný čin.
Ak to tak bude, je problém.
Musí ísť do tabuľky, dať report na ministerstvo, na políciu.
Príde kritika zahraničia, opozície...
Nie, nič sa nedeje, nemáme problém.
Sme umŕtvená spoločnosť, tridsať rokov nemáme problémy...
Ako za totality.
Len mladí ľudia trpia.
Potom odchádzajú.
Potom štatistiky uvádzajú, že nemajú ani deti, že demografia.
Kto bude robiť na dôchodky?
Ako v rozprávke o troch grošoch.
Čo sa požičalo, to sa vrátilo. Čo sa zasialo, to sa zožne.
Klamstvo plodí klamstvo.
Chvíľu to stačí, potom nás dostihne konkurencia, rýchla doba, veda živá...
Podobne by som mohol písať na tému rozlišovania rôznych javov na rôznych úradov, vybavovanie podnetov na polícií. Ako vyhodnotím ohováranie, ako riešim nahlásenie sociálnej deprivácie, násilia v rodine? Kto posúdi dôkazy, kto rozhodne? Nie, nemáme problém, zametieme, dáme do archívu...